Karate-do
8. 3. 2011
Nielen v Japonsku, ale na celom svete sa prejavuje (cca od r. 1970) trvalý nárast záujmu o karate-do. Veľký záujem prejavujú ako študenti rôznych škôl, tak aj ich učitelia. Karate cvičia umelci, obchodníci, úradníci, ako aj ďalšie najrôznejšie profesie a v súčastnosti sa karate stále viac stáva neodmysliteľnou súčasťou výcviku policajných zložiek, armádnych jednotiek a v súkromnom sektore bezpečnostných agentúr po celom svete. V postielke karate-do, Japonsku, sa dokonca na niektorých univerzitách stalo karate povinným predmetom.
Spoločne s týmto šírením popularity však došlo aj k niektorým polutovaniahodným omylom a nedorozumeniam. Tak napr. dochádzalo k mýleniu si karate s tzv. čínskymi štýlmi boxu, pričom dochádzalo k mylnemu chápaniu súvislosti karate s originálnym okinawským "Te". Niektorí ľudia chápali karate len ako určitý druh show, pri ktorej sa dvaja súperi veľmi divoko a s plnou silou pustili do vzájomného boja alebo v ňom superiaci účastníci používali určité formy boxu, v ktorom boli zapojené aj údery dolnými končatinami. Alebo pod tým rozumeli len exhibiciu, v ktorej cvičený borec predvádza ako dokáže rukou alebo nohou lámať tehly či iné pevné predmety.
Pokiaľ je niekde karate používané iba ako technika boja či zápasu, potom je to dôvod k lútosti. Základné techniky boli síce vyvíjané a zdokonalované behom dlhých rokov učenia a cvičenia, avšak aby ich ktokoľvek mohol naozaj účinne aplikovať, musí sa naučiť poznať a chápať, že toto bojové umenie vyžaduje od cvičenca aj určitý duchovný prístup, ktorému sa musí telesná technika podriaďovať. Je potešiteľné, že toto chápanie karate sa stále viac presadzuje a že rastie počet jeho priaznivcov, ktorí dokážu porozumiet, že karate-do je orientálnym umením sebeobrany, ktorá sa dá priviesť k dokonalosti len s odpovedajúcou duchovnou dispozíciou, a ktorí sa preto snažia o jeho cvičenie s tímto zameraním.
Je pravda, že pôvodným účelom či cieľom tohoto starovekého bojového umenia z Okinawy naozaj bolo získať schopnosť zneškodniť protivníka jediným zničujúcim úderom ruky alebo nohy. Avšak už vtedy prikladali bojovníci karate väčšiu váhu duchovným schopnostiam než obyčajným technickým skúsenostiam. Tréning teda zahrňuje cvičenie tela aj ducha, pričom sa za dôležitý rys považuje pristupovanie k svojmu súperovi s úctou a podctivosťou. Nestačí bojovať len s nasadením maximálnej fizyckej sily: pravým cieľom karate-do je uskutočniť svoje nasadenie v záujme pomoci spravodlivosti.
Veľký majster umenia karate-do Gichin Funakoshi často zdôrazňoval, že prvoradím cieľom pri cvičení tohto umenia je vypestovanie vlastnej velkorysej a pritom skromnej duše. Súbežne s tím však mala byť vycvičená sila, ktorá umožní napr. zabiť divoké zviera jedným úderom. Ozajstným majstrom karate-do sa môže stať len ten, kto dokáže dosiahnuť dokonalosti v oboch týchto zložkách, duchovnej aj fizyckej.
Ako umenie sebeobrany a ako prostriedok k posilovaniu a udržovaniu telesného zdravia malo karate vo východoázijskej oblasti dlhodobú tradíciu. V posledných 20. rokoch sa však rozvinula aj celkom nová stránka v používaní tohto umenia. Ide o športové karate.
V športovomkarate sú usporaduvané súťaže, ktoré majú preukázať úroveň schopností jednotlivých účastníkov. Toto kritérium je nutné zdôrazniť! To preto, že sa často presadzuje tendencia, ktorá zdôrazňuje predovšetkým moment víťazstva v súťaži. Kto sa sústredí len na tento aspekt, ten často zanedbáva nácvik a precvičovanie základných technik a miesto toho sa príliš skoro zaujíma o presadenie v "jiyu kumite", vo volnom súboji.
Príliš veľké sústredenie na víťazstvo v súbojoch v súťaži vedie k ovplyvneniu základných technik, ktoré takýto cvičenec používa, a tím aj k ovplyvneniu spôsobu ich nacviku. To nakoniec spôsobí, že si nedokáže osvojiť silnú a účinnú techniku, čo je vlastne cieľom karate-do. Ten, kto sa predčastne orientuje na jiyu kumite - bez toho aby predtým dokonale zvládol základné techniky - bude čoskoro predbehnutý tím, kto nácviku základných technik venoval dlhý čas svoju pozornosť a usilovnosť. Neexistuje žiadna alternatíva k tomu učiť sa a nacvičovať základné techniky krok za krokom, jeden stupienok za druhým.
Pri usporadúvaní karatistických súťaži, musí byť usporiadaný pri dodržaní základných podmienok a so správnou duchovnou dispozíciou. Obmedzenie svojho ciela len na víťazstvo v súťaži je kontraproduktívne, pretože zoslabuje vlastné sústredenie na dokonalý nácvik základov. Naviac je demonštrácia hrubej sily a jednostranné zameranie bojachtivosti celkom nežiadúce. Pokiaľ k tomu dôjde, stráca zápasnik akúkoľvek úctu k svojmu súperovi, čo je v karate-do vždy jednou z najdôležitejších stránok. Domnievam sa, že ako zo strany vyučujúcich,tak zo strany žiakov je treba venovať plnú pozornosť tomu, aby bola táto zásada vždy dodržiavana.